Erohusat artihkkala «Siri Broch Johansen» veršuvnnaid gaskkas

Sisdoallu sihkkojuvvon Sisdoallu lasihuvvon
Lean sihkkon eanáš maid eske bargen, ja lean lasihan ođđasamos buktaga.
Čoahkkáigeassu váilu
Gurgadas 5:
Juho-Sires lea pedagogalaš, sámegiela- ja teáhteroahppu. Son lea earret eará bargan sámi giellaguovddážiin Gáivuonas ja Deanus. Son čálii iežas vuosttaš lávdebihtá "Eatnanspáppastallan" 2009. Bihttá čájehuvvui earret eará Davviriikkalaš mánáidteáhterfestiválas [[Fearsullot|Fearsulluin]]. Su vuosttaš mánáid- ja nuoraidromána, Sárá beaivegirji, ilmmai njeallje gillii 2010. 2010 rájes lea son bargan ollesáigge dáiddárin.
 
Juho-Sire girji, Reivvet kommišuvdnii, sisttisdoallá 70 reivve Norgga duohtavuođa- ja seanadankommišuvdnii. Girji gieđahallá mo sihke dáruiduhttin ja maŋimus logijagiid sámegiela ealáskáhttin leat hápmen sihke sámi ja Norgga servodaga, ja lea dan dihte dehálaš gáldu sihke kommišuvdnii ja sámi servodaga ipmirdeapmái obanassiige.
2017: Juho-Sire MA-prošeakta, "Sabmie Ovttastuvvon Siiddat", lei dáiddara nubbi geahččaleapmi govahallat mo máilbmi livččii dál jus gávdnošii iešheanális Sámi riika. Juho-Sire jođii viiddát prošeavttainguokte čuovvuvas jagi, ja lágidii juohke čájálmasbáikkis miel-lohkamiid. Lea áidnolunddot servodatteáhter, man ulbmil lea dekoloniseren. Juho-Sire čálii maid teavstta ođđasit sámegillii, ja doalai moadde miel-lohkama sámegillii.
 
Juho-Sire ođđasamos girji, Reivvet kommišuvdnii, sisttisdoallá 70 reivve Norgga duohtavuođa- ja seanadankommišuvdnii. Dáinna joatká dáiddár dekoloniserenviggamušaidis.
 
Juho-Sirii lea guktii addon Sámeráđi girjjálašvuođabálkkašupmi, 2012, ("Sárá beaivegirjji" ovddas) ja 2016 ("Mun lean čuoigi"-girjji ovddas).